Núdzový zrub

Núdzový zrub

Námet totálneho kolapsu našej civilizácie je už dlho obľúbeným témou filmárov zameraných na tzv. katastrofické filmy. Ku kolapsu v nich dochádza z viacerých príčin. Vplyvom vojnových udalostí, masovým útokom počítačových HEKROV, rozsiahlou prírodnou katastrofou či pádom veľkého kozmického telesa.

Málokto už vie, že s reálnou eventualitou totálneho kolapsu našej civilizácie počítajú aj vlády najvyspelejších krajín. Podľa prepočtov môže zahynúť 50 - 80% ľudskej populácie. Nie je sa čo diviť, že vládne krízové plány počítajú so záchranou len niekoľko málo tisíc prominentov. Zvyšní prežívajúci nešťastníci si budú musieť pomôcť úplne sami. Zásoby jedla a energií vydržia ktorí len na niekoľko málo mesiacov. Tí odolnejší budú však schopní plynule prejsť k primitívnejšiemu spôsobu žitia, ktoré je však schopné zabezpečiť trvalú a relatívne komfortnú prosperitu.

Jednotlivci sa budú združovať do rodín a menších komunít. Práve tu budú na nezaplatenie takmer zabudnuté vedomosti našich predkov o získavaní potravy, ale aj stavbe dlhodobých obydlí. Jedným z nich je aj klasický osobný zrub. Ak je postavený starostlivo, umožní komfortné bývanie niekoľkým ľuďom po mnoho rokov. Stavba nie je pre stredne zručných ľudí nijako ťažká, ale je nutné dodržať osvedčený základný postup.

K stavbe potrebujeme rovné kmene, dostatočne hrubú guľatinu. O priemere 15 až 20 cm. Kmene sa v smere rastu hore zužuje, a preto ich pri kladení na seba vystriedame, aby sa pri ich väzbe udržali vodorovnej škáry. U protiľahlých koncov sú kmene pritesané do vodorovných plôch, aby na seba čo najviac doliehali.

Obvodové steny čistej zrubovej stavby môžu byt skonštruované buď výlučne vodorovným kladením pripravených kmeňov na seba s patričným previazaním na nárožiach a v prienikoch vnútorných deliacich stien s obvodovými stenami, alebo v kombinácii so zvislými rohovými a strednými stĺpikmi, opatrenými drážkami, do ktorých sa zasúvajú kmene vodorovne na koncoch upravené.

Podobnými, avšak plne otesanými, kratšími stĺpikmi sa obmedzujú dvere a okenné otvory. Charakter zrubu je tvorený z vonku oblými kmeňami, ktoré sa striedajú s výplňou škár. Keď je len zhruba spracovaný, potom je potrebné venovať starostlivosť uzavretiu medzier medzi kmeňmi. Vyplní sa hlinenou maltou, zmiešanú so slamou, plevami, machom apod., aby hlina lepšie zapadala alebo trojhranným lištami. Kmene sa upevňujú šikmo vrážanými klincami vo vodorovnom smere.

Môžeme použiť tiež kmeňe dvojstranné alebo dokonca trojstranne hranené, ktoré vytvoria rovné vnútorné líce steny. Výplne škár nahradia tesniace lišty na jednej strane kónické, ktoré sa zatlačia do trámov. Pri horizontálnej väzbe na nárožiach sa kmene preplátujú tak, aby konce trámov presahovali cez líca stien, čo je charakteristické pre zruby z guľatiny aj pre novodobé zruby z plne hraneného dreva. Toto spojenie na rohu je najpevnejšie, pretože zárezy spevnené prečnievajúcimi koncami bránia možným posunom.

Jednotlivé vrstvy kmeňov kladené na seba spojíme potom po výške medzi sebou. Robíme to dvoma spôsobmi: pevnejšie je spojenie v smere horizontálnom i vertikálnom, ktoré vznikne vklinením jedného kmeňa bočného smeru medzi dva kmene druhého smeru. Pri tom vznikne v jednej zo stien (ako pri jej päte, tak i pri zakončení) oproti stenám druhým - priľahlým - rozdiel polovice výšky kmeňa. Vyplníme ho buď vložkou z pritesaného kmeňa, alebo vyššou podmurovkou. Hore sa však dobre hodia k uloženiu stropníc alebo podvalou stropnej konštrukcie. Pri druhom spôsobe kmene viažeme v jednej vrstve, teda na plné preplátovanie. Jednotlivé vrstvy musíme potom medzi sebou spájať klincami alebo kolíkmi, aby nedošlo k posunutiu. Tu však k rozdielu vo výškach nedôjde. Spodná kmene, ktoré ležia na podmurovke, majú byť čo najmohutnejšie, aby stavbe pripravili pevný podklad. Aj dva alebo tri najhornejšie kmene hlavnej steny (štítovej) bývajú hrubšie a konzolovito predstupujúce, aby tvorili dobrú podporu pre konštrukciu krovu. Najmä keď viac presahuje. K spevnenie rohov stavieb sa uplatňuje dubová tyč, na ktorú sa kmene v spoji navliekajú.

Proti škodcom napustíme drevo pokiaľ možno exteriérovou fermežou. Nesmieme zabúdať ani na zemnú vlhkosť. Preto zdvíhame zruby na podmurovku minimálne 20 cm vysokú. Dostatočným pretiahnutím strechy, ktoré sa môže riadiť aj orientáciou na náveternej - daždivej - strane, chránime potom drevo od vplyvov poveternosti. Podhľad stropu na verande aj štít urobíme z dosiek s lištami na špárach.

Pri zvyčajne používaných guláčoch, ktoré sú väčšinou na koncoch rôzne silné a ručnou prácou nemôžeme dosiahnuť pravidelnosti presných štvorcu. Ale v tom práve je určitý pôvab tejto stavby aj jej vzťahu k bezprostrednému okoliu - lesu, kam bude najčastejšie umiestnený.

Ak sa použije pri stavbe trámov hranených na píle do jednotného profilu, môžu byt práca veľmi presná. Trámy štvorcového alebo obdĺžnikového prierezu spájame jednoduchým položením na seba a proti vodorovnému posunu je zaistíme kolíkmi alebo perom v priebežnej drážke. Môžeme použiť aj zložitejších spojení, a to s perom a tesniacim povrazcom v drážke sa zabezpečia kolíky. Trámce na rohoch zrubu sú spojené tak, že prečnievajúce konce presahujú cez líce a sú preplátované. Odrezaním presahujúcich koncov trámov do roviny líca stien sa uvoľní odpor zárezov a posunom trámov sa zabráni rozlične zalamovanými čapy pri rybinovitom plátovani koncov kmeňov. Pevnému zviazaniu nárožia pomáha vloženie hmoždiniek alebo prevliekanie tyče.

U drevených stavieb je potrebné byť veľmi pozorný pri zriaďovaní pecí, najmä v miestach prestupu murovaného komína stropom a strechou.